Za čo im ďakujem:
1. Za úspechy - Zlato a ďalšie kovy z MS a štvrté miesto z olympiády vo Vancouveri robia z hokeja najúspešnejší slovenský kolektívny šport. Viacerí Slováci sa stali hviezdami svetového hokeja, NHL či KHL.
2. Za reprezentáciu - Hokejisti robili krajine skvelú reklamu. Hoci na MS začínali od poslednej kategórie, vydobili pre Slovensko v hokejovom svete rešpekt a uznanie. Boli to najmä oni, kto po rozdelení Československa naučili Kanaďanov a Američanov, že existujú SR a Slováci.
3. Za obetavosť - Na MS a olympiády prichádzali po náročných sezónach v NHL a inde (nemuseli). V zápasoch hrali naplno, znášali zranenia, na ľade prelievali za Slovensko pot a neraz i vlastnú krv.
4. Za vzory - Pre mladú generáciu sú naozajstnými športovými, ale aj ľudskými vzormi. Aj keď ide o tvrdý fyzický šport, nie sú to primitívne stroje, ale inteligentí slušní ľudia, navyše mnohí vyslovení sympaťáci, ktorí sa nepovyšujú a nie sú namyslení. Vzormi sú aj pre nás dospelých a ukazujú, ako sa má hrať tímovo, fér, bez politikárčenia, závisti a zákerností.
5. Za krásnu hru - Hra slovenského tímu pri svojich vrcholoch bola útočná, bojovná, so srdcom a peknými kombináciami. K väčším úspechom možno chýbalo viac západného dôrazu, disciplinovanosti, aj chladnej vypočítavosti, ale aj tak sa mi naši častokrát páčili najviac zo všetkých družstiev.
6. Za vlastenectvo - Nikomu sa na Slovensku dosiaľ nepodarilo vyvolať toľko prejavov národnej hrdosti. Vlajky na autách, balkónoch i tvárach ľudí pritom (konečne!) nevyznievali trápne a nacionalisticky. Sympatické je aj to, že ani jeden z hokejistov po konci kariéry neostal v zahraničí, vrátili sa domov a mnohí ďalej pomáhajú pri rozvoji slovenského hokeja.
7. Za šťastné chvíle - Ich hra a úspechy spôsobovali fanúšikom veľa radosti. Nezabudnuteľnými sú všetky vyhraté zápasy v boji o medaily, Bondrov zlatý gól z MS 2002, ale aj Lašákovo chytenie čistého gólu v semifinále so Švédmi, Demitrova paráda v samostatnom nájazde proti Rusom na OH 2010 a veľa ďalších krásnych momentov.
Našim reprezentantom na tohtoročných MS som prial zlato alebo bronz, aby si doma vychutnali spoločnú radosť s fanúšikmi a odchádzali z ľadu ako víťazi. Na medialu to, žiaľ, nebolo, ale aspoň tá druhá časť sa naplnila.
Na najvyššie priečky zrejme v najbližších rokoch už mať nebudeme. V každom prípade, klobúk dole pred Šatanom, Demitrom, Pálffym, Hossom, Gáboríkom, Handzušom, Višňovským, Lašákom, Chárom, Lintnerom, Halákom a mnohými ďalšími. Chlapi, ďakujem!