Keď premiérka Iveta Radičová po nedohode s SAS spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde, bolo to plne legitímne, keďže išlo pre ňu o natoľko zásadnú tému, že inak by si ďalšie fungovanie kabinetu nevedela predstaviť. Keď poslanci z SAS a OKS na takto spojené témy s ohľadom na svoje svedomie nehlasovali, tiež to bolo legitímne, otázka však je, či si naplno uvedomili dôsledky tohto kroku.
Principiálnosť, ktorou časť koaličných zákonodarcov zdôvodnila svoje nehlasovanie, je síce sympatická, v politike sa však často volí len medzi menším zlom. Krásnym príkladom boli prezidentské voľby v roku 2004. Mnohí pravicoví voliči vtedy zo zásady nehlasovali za kandidáta SDKÚ-DS "komunistu" Eduarda Kukana, aby napokon v druhom kole museli ísť k urnám odovzdať svoj hlas Ivanovi Gašparovičovi, lebo hrozilo, že sa prezidentom stane Vladimír Mečiar.
O tom, či posilnenie eurovalu bolo alebo nebolo dobré, je pre bežného človeka ťažko posúdiť. Obidve strany mali svoje argumenty, každá hľadela z iného uhla a inej perspektívy. Určite bolo treba vnímať širšie medzinárodné súvislosti, naše prepojenie s eurozónou a EÚ. Konečný súd povie budúcnosť, a to nielen Grécka, ale najmä tu na Slovensku. V každom prípade, nepodpora SAS a OKS nezmenila na konečnom schválení posilného záchranného fondu eurozóny vôbec nič.
Cena za zásadové postoje v tejto veci sú predčasné voľby, zastavenie plánovaných reforiem, polročné hádky o to, ako dovládnuť, rozklad slovenskej pravice, politické poníženie Ivety Radičovej a výrazné posilnenie Smeru-SD. Tomu teraz stačí na privolávanie volebných hlasov len poukazovať na neschopnosť bývalých koaličných strán ("Toto ste chceli?!") a sľubovať zrušenie ich nepopulárnych zmien, napríklad v zákonníku práce. Z tohto hľadiska treba posudzovať jednotlivé rozhodnutia.
Ak išlo v minulých voľbách o to, či sa pravicovým stranám podarí odstaviť Roberta Fica od moci, tak v tých predčasne nasledujúcich, zdá sa, pôjde v prvom rade o to, či bude mať samotný Smer-SD v parlamente nadpolovičnú väčšinu alebo nie.
Pravicová koalícia sa neschopnosťou kompromisu sama znemožnila a ťažko za tým vidieť niečo iné, než politickú neprezieravosť a ignorovanie predvolebných cieľov (ak neveríme na sprisahania:)).
