Sedem dôvodov, prečo ďakujem slovenským hokejistom

Autor: Marián Holubčík | 16.5.2011 o 16:14 | Karma článku: 10,54 | Prečítané:  2657x

Nemám rád zjednodušené a vševedúco sa tváriace novinárske analýzy v bodoch o príčinách úspechov a neúspechov našich športovcov. Napriek tomu aj ja teraz použijem túto schému. Generácia skvelých hokejistov, ktorá vyrastala pred rokom 1989, postupne končí športovú kariéru a ja im chcem aj takto vyjadriť vďaku za to, čo dokázali a čo som s nimi na diaľku mohol prežívať.

Za čo im ďakujem:

1. Za úspechy - Zlato a ďalšie kovy z MS a štvrté miesto z olympiády vo Vancouveri robia z hokeja najúspešnejší slovenský kolektívny šport. Viacerí Slováci sa stali hviezdami svetového hokeja, NHL či KHL.

2. Za reprezentáciu - Hokejisti robili krajine skvelú reklamu. Hoci na MS začínali od poslednej kategórie, vydobili pre Slovensko v hokejovom svete rešpekt a uznanie. Boli to najmä oni, kto po rozdelení Československa naučili Kanaďanov a Američanov, že existujú SR a Slováci.

3. Za obetavosť - Na MS a olympiády prichádzali po náročných sezónach v NHL a inde (nemuseli). V zápasoch hrali naplno, znášali zranenia, na ľade prelievali za Slovensko pot a neraz i vlastnú krv.

4. Za vzory - Pre mladú generáciu sú naozajstnými športovými, ale aj ľudskými vzormi. Aj keď ide o tvrdý fyzický šport, nie sú to primitívne stroje, ale inteligentí slušní ľudia, navyše mnohí vyslovení sympaťáci, ktorí sa nepovyšujú a nie sú namyslení. Vzormi sú aj pre nás dospelých a ukazujú, ako sa má hrať tímovo, fér, bez politikárčenia, závisti a zákerností.

5. Za krásnu hru - Hra slovenského tímu pri svojich vrcholoch bola útočná, bojovná, so srdcom a peknými kombináciami. K väčším úspechom možno chýbalo viac západného dôrazu, disciplinovanosti, aj chladnej vypočítavosti, ale aj tak sa mi naši častokrát páčili najviac zo všetkých družstiev.

6. Za vlastenectvo - Nikomu sa na Slovensku dosiaľ nepodarilo vyvolať toľko prejavov národnej hrdosti. Vlajky na autách, balkónoch i tvárach ľudí pritom (konečne!) nevyznievali trápne a nacionalisticky. Sympatické je aj to, že ani jeden z hokejistov po konci kariéry neostal v zahraničí, vrátili sa domov a mnohí ďalej pomáhajú pri rozvoji slovenského hokeja.

7. Za šťastné chvíle - Ich hra a úspechy spôsobovali fanúšikom veľa radosti. Nezabudnuteľnými sú všetky vyhraté zápasy v boji o medaily, Bondrov zlatý gól z MS 2002, ale aj Lašákovo chytenie čistého gólu v semifinále so Švédmi, Demitrova paráda v samostatnom nájazde proti Rusom na OH 2010 a veľa ďalších krásnych momentov.


Našim reprezentantom na tohtoročných MS som prial zlato alebo bronz, aby si doma vychutnali spoločnú radosť s fanúšikmi a odchádzali z ľadu ako víťazi. Na medialu to, žiaľ, nebolo, ale aspoň tá druhá časť sa naplnila.

Na najvyššie priečky zrejme v najbližších rokoch už mať nebudeme. V každom prípade, klobúk dole pred Šatanom, Demitrom, Pálffym, Hossom, Gáboríkom, Handzušom, Višňovským, Lašákom, Chárom, Lintnerom, Halákom a mnohými ďalšími. Chlapi, ďakujem!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?