Pohľadnica z rusko-ukrajinskej Prahy

Autor: Marián Holubčík | 31.3.2011 o 8:00 | Karma článku: 5,74 | Prečítané:  1291x

Ostatné roky pravidelne trávim dovolenku v Prahe. Sledujem pritom, ako sa toto - kedysi aj naše - hlavné mesto stále viac "rusifikuje". Na ruštinu, resp. ukrajinčinu, alebo aspoň na ich prízvuk narážam v Prahe takmer na každom rohu, a to už nielen v historickom centre, ale aj vo vzdialenejších štvrtiach. Okrem mnohých turistov i obchodníkov - predpokladám, že to sú najmä bohatší Rusi, registrujem záplavu všakovakých robotníkov, predavačov, kuchárok, servírok či upratovačiek, a to sú zjavne predovšetkým Ukrajinci.

Zaráža ma to najmä preto, že viem, ako mnohí Česi, a Pražáci zvlášť, po okupácii v auguste 1968 znenávideli Rusov (Sovietov). Známym sa stalo vtedajšie heslo i pesnička "Běž domu Ivane, čeká tě Nataša". Po revolúcii 1989 museli sovietske vojská z krajiny odísť, čo Česi brali s veľkou úľavou. Zdá sa však, že teraz Ivanovia aj Nataše prichádzajú do Prahy hromadne a mesto "obsadzujú" vo veľkom. Podľa mňa ich tam musia byť desaťtisíce.

Za osem dní som napríklad v stánkoch s novinami Čecha na mieste predavača nestretol, všetci mali "sovietsky" prízvuk, a podobne to bolo v radových obchodíkoch so suvenírmi. V centre mesta je bežné, že obchod má na dverách nápis: "Говорим по-русски". V okrajovom obchodnom centre, kam som sa chodil najesť, ešte aj vo fastfoode s vyslovene tradičnou českou kuchyňou varili a predávali ženy spoza východnej hranice EÚ.

Na pôvod prisťahovalých pracovníkov asi najlepšie poukazuje pražská autobusová stanica Florenc. Obrovská tabuľa je tu vyhradená výlučne spojom z Ukrajiny. A skúste uhádnuť, odkiaľ bola žena, ktorá mi za prepážkou predávala lístok do Bratislavy.

Nehodnotím to negatívne. Veď títo cudzinci musia mať na prácu v ČR víza, a keby pracovné miesta neboli voľné, neobsadili by ich. Napokon aj Slovákov je tam (a ďalej na Západe) veľa, len to nie je také okaté. Praha v mnohom žije z turizmu a potrebuje obsadiť zamestnania, ktoré domáci nechcú. Na druhej strane, pre Rusov a Ukrajincov je Praha najzápadnejším európskym veľkomestom, v ktorom ako tak rozumejú domácej reči aj bez slovníka.

Okrem iného ma v metropole západneho suseda zaujala aj absencia slovenských kníh v bežných  kníhkupectvách. V knižných domoch na Václavskom námestí nájdete osobitné police s anglickými, ruskými, či španielskymi knihami, ale publikácie v jazyku národa, s ktorým Česi 60 rokov tvorili jeden štát a ktorý v krajine tvorí nezanedbateľnú menšinu, prakticky niet. Okrem turistického sprievodcu v slovenčine som narazil akurát na knižne vydané rozhovory J. Štrassera s M. Labudom a J. Chudíkom - v češtine. Inak som nenašiel ani len český preklad diela nejakého slovenského autora. (Neskôr moja žena v inej časti mesta našla od Pavla Rankova "Stalo se prvního září".)

Uznávam, že česká kultúra je v mnohom oveľa ďalej ako slovenská, ale aj tak ma to dosť prekvapilo. Že by sa fakt nič kvalitné a zaujímavé u nás nenašlo? Alebo, že by Česi stratili schopnosť čítať po slovensky?

Ešte jednu vec spomeniem z Česka, kam vždy rád chodievam. Sympatické mi bolo, že tamojšia polícia má vo svojom znaku, znázornenom aj na autách, heslo: "Pomáhat a chrániť". To je adresný záväzok, ktorý majú na očiach ochrancovia zákona, aj ostatní občania, ktorým majú policajti slúžiť. Samozrejme, mali by sa tým aj riadiť a nesmie sa z toho stať fráza. Možno by to bola dobrá inšpirácia aj pre našu políciu.

 

praha.jpg

Internacionálna Praha

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Proti Trumpovi protestujú státisíce, pripomínajú práva žien

Nápisy na niektorých transparentoch obsahujú neúctivé výroky Donalda Trumpa na adresu žien.

KOMENTÁRE

Kedy sa politická teológia stáva ideológiou?

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista, Trump sa nezmenil.


Už ste čítali?